Nachádzate sa tuŠtvrtok s Jednofázovým kvasením u Červeného raka naruby
Štvrtok s Jednofázovým kvasením u Červeného raka naruby
Celý štvrtok 17.júla 2008 bol dňom, na ktorý sa hodí iba jedno prirovnanie "naruby". Len si to predstavte, u Červeného roka sa koná koncert, ktorý je zadarmo a na ktorom navyše nesie svoju kožu na trh obľúbená bratislavská skupina Jednofázové kvasenie. Deň ako takýto by sa predsa mal niesť v znamení pohody, nie? ...a namiesto toho začne pršať? No čo už toto sú za móresy? Ale nevadí, folkáč vydrží piť aj teplé pivo, takže júlový dážď ho nemôže odradiť. Ale všetkým prekvapeniam nie je ani zďaleka koniec.
Prídem na most, ktorým začína Michalská ulica, nazriem dole do letnej čitárne, kde by sa mal daný koncert odohrávať, počujem známu hudbu, ale nespoznávam účinkujúcich. Žeby sa Jednofázové kvasenie zmenilo na zbor? Možno áno, sú známi svojim zmyslom pre recesiu, ale takto ma prekvapiť? A to som vám ešte nepovedal, že skupinu tentokrát tvoria väčšinou ženy, ktoré si už čo-to pamätajú. Možno sú to ich najväčšie fanynky, ktoré takto dostali po dlhých rokoch čakania príležitosť vystúpiť z tieňa svojich idolov a ukázať, že aj v nich niečo je. A teda tam niečo musí byť, lebo dokážu napodobiť typický hlasový a spevácky prejav Dušana Valúcha tak verne, že by ich ani jeho vlastná mater nerozoznala. Možno sa ešte dočkám vysvetlenia. Pre istotu však urobím foto, lebo toto sa každý deň len tak nevidí. Prekvapeniam však ešte nie je koniec. Vchádzam pod Michalskú bránu, kde som už zdiaľky počul "pizúkať" fujaristu. Fajn, prečo nie? Veď prší a pod bránou viac zarobí. Keď okolo neho prechádzam, zistím, že je to aziat (zrejme japonec). To ma teda podržte. Japonec na Slovensku si zarába hrou na fujaru. Rišpekt brácho :-) Vchádzam do Červeného raka, prechádzam cez úzku chodbu, dolu schodmi do letnej čitárne. Stále prší, ale hudba znie. Zrazu sa mi rozjasní. Jednofázové kvasenie si s publikom vymenilo role. Publikum si posadili pekne na javisko (zrejme aby úplne nezmokli a nerozutekali sa) a JFQ sa sami posadili pod oblúkovú klenbu mosta, po ktorom som len pred chvíľou prechádzal. Vzdialenosť medzi publikom a účinkujúcimi bola tentokrát trochu dlhšia, než by bolo potrebné na vytvorenie podmienok pre kvalitné nazvučenie stáleho člena všetkých dobrých kapiel, teda spätnej väzby, ale treba oceniť, že sa hrá aj za takýchto podmienok. Zvukár musí byť nesmierne šťastný. Milošovi Janouškovi sa chvíľami darí naladiť gitaru, ktorá si počas koncertu tvrdošijne žije vlastným životom, celá naradostená z toľkého vlhka, ktorého sa jej v ten deň dostalo. Ale hrá sa a to je podstatné. Skupina vyťahuje jednu známu pieseň za druhou, ale zaregistroval som aj také, ktoré som doteraz ešte nepočul. Veľmi dobré, akoby ušité pre toto zoskupenie. Tradične vtipný Dušan sa aj tentokrát blysne niekoľkými bonmotmi a publikum sa baví. Aj napriek dažďu a nastupujúcemu chladu sa nakoniec aj dočkáva prídavku. Publikum svojich obľúbencov nechce len tak nechať újsť ani po prídavku, zhrkne sa okolo nich a pokúša sa ich aspoň dotknúť. Aspoň špičkou malíčka ...aspoň na sekundu.
Postupne prestáva pršať, veď už bolo načase, koncert predsa skončil. Bol sice upršaný, ale stál za to. Opýtajte sa tých, ktorí tam boli.
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť