Nachádzate sa tuSeriály Kultúrneho leta

Seriály Kultúrneho leta


milos 20 júl 2009

MädokýšPre väčšinu obyvateľov alebo návštevníkov Bratislavy predstavuje pojem Kultúrne leto najmä Shakespearovské slávnosti na Hrade a občas nejaké to hudobné vystúpenie na Hlavnom námestí. Lenže bratislavské Kultúrne leto je aj množstvo paralelných akcií, ktoré síce nemajú až také promo a v záplave iných, zvučnejších titulov sa strácajú, nemusia však byť o nič menej zaujímavé. Napríklad...

Po dobrých skúsenostiach z minulého roka, kedy Mestská knižnica v dramaturgii Hanky Daubnerovej pripravila sériu hojne navštevovaných pesničkárskych koncertov v čitárni u Červeného raka, táto inštitúcia rozbehla hneď niekoľko aktivít a tohtoročný cyklus Pramene (predstavovanie literárnych klubov) otvorila vystúpením martinského literárneho klubu Mädokýš

Peter PiatkoVďaka neúnavnej, temer až „hrebendovskej“ práci Petra Piatka, Jana Cígera a ďalších členov klubu je Mädokýš známy aj vo folkovej komunite a ním organizované koncerty v martinskom Bar múzeu určite patria k tým najpríjemnejším zážitkom na inak dosť krížovej ceste mnohého slovenského pesničkára (hovorím to nielen na základe mojej skúsenosti, ale aj na základe ohlasov iných pesničkárov – takže objektívne :-). 

Jano Cíger postupne uviedol básnikov Petra Staríčka, Petru Mečkovú, Lenku Antolíkovú a prozaika Matheja Thomku a ak niekto mal predstavu, že literárny klub je len recitovanie a statické čítanie vlastnej tvorby, Mädokýš ho svojom všestrannosťou dostatočne vyviedol z omylu. Mathej Thomka obohatil svoj prednes poviedky „voice-bandom“, v ktorom účinkovali všetci prítomní literáti a hudobníci, pesničkové bloky obhospodarovali Peter Piatko a Roman „Zibo“ Zábojník a záver ukončila expresívnym tancom a prednesom vlastnej poézie Irena Velichová. K hudobnej zložke - nič nové, že Peter Piatko už dlhodobo patrí k našim najosobitejším pesničkárom, v „Zibovi“ však našiel ideálneho spoluhráča. Spojením akustickej gitary a basgitary, ale najmä Romanovým spôsobom hry mi občas pripomenuli americkú folkbluesovú dvojicu Jorma Kaukonen-Jack Cassidy, takže som si naozaj prišiel na svoje...

SanyTento typ „otvorených“ podujatí (vstup do Červeného raka je zdarma) má svoju výhodu a zmysel aj v tom, že prináša nové, netradičné publikum, ktoré by sa zrejme na takomto type programov alebo tvorby inak nevyskytlo. Takže, ak chceme, môžeme to chápať aj ako osvetu...:-)))

Podobný cieľ má aj druhý cyklus Kultúrneho leta 2009, nazvaný Hyde Park pre pesničkárov. Priestor tentoraz poskytlo (...a bude až do začiatku augusta poskytovať) Centrum divadla, literatúry a vzdelávania Starého Mesta (so sídlom na Školskej), organizačne a dramaturgicky sa seriál odohráva v spolupráci s Folk.sk (menovite s Radiarom). Tento pesničkársky Hyde Park v Medickej záhrade v stredu 15. júla otvoril Sanyland, tentoraz v dvojčlennej podobe. Slávo Sany Grék akoby si vynahrádzal dlhoročnú koncertnú absenciu a vidieť, že ho hranie teší. Na úvod koncertu síce zahral Claptonovu Tears In Heaven, zvyšok však už tvorili vlastné skladby, väčšinou z cédečka Trochu korenia. Kedysi som Sanyho bral predovšetkým ako pevnú súčasť skupiny, dnes Sanylandvšak je jasné, že rovnako dobre ako v kapele sa cíti aj ako „osamelý“ pesničkár. Dokonca niektoré „sanylandovské“ piesne v takejto komornej podobe vyznievajú možno ešte silnejšie. Sany je výborný hráč na akustickú gitaru, ktorý sa dokáže sprevádzať aj sám, v gitaristovi Andrejovi Hruškovi však našiel kongeniálneho a citlivého spoluhráča.

Zámer Hyde Parku je poskytnúť priestor pesničkárom – nielen tým prihláseným, ale aj novým, ktorí ešte len nachádzajú odvahu k verejnému vystupovaniu a pritom majú chuť previesť svoju tvorbu divákom. Každý akosi musí začať, takže toto by mohol byť možný priestor pre prvý krok. Pre záujemcov len toľko, že ďalšia streda o 18.00 hod. bude patriť predovšetkým Radiarovi a Hadovi, ale ak by mal záujem aj niekto neplánovaný, priestor sa určite nájde.

atmosféra HydeParkuA na záver ešte tretí typ seriálového Kultúrneho leta – takisto v čitárni u Červeného raka, takisto v spolupráci s neoceniteľnou Mestskou knižnicou (tá supluje to, čo by možno mali robiť iné inštitúcie tohto mesta) a v dramaturgii Slovenskej bluesovej spoločnosti sa začali Bluesové pondelky. Každý pondelok o 17,00 hod. sa predstavia slovenské bluesové kapely – od akustických až po vyslovene elektrické zoskupenia – vstup voľný (www.slovakblues.sk).

 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa dvaktvar

práve som sa vrátil z takmer dvojtýždňovej pracovnej cesty. Bývali sme v obci Ludrová (v jednej 130ročnej kamenici). Je to taká malá a možno aj rázovitá obec pri Ružomberku. Okrem toho, že tam čapujú nechutný Martiner som v obci zaregistroval prameň. Vyviera tam nejaká vajcová minerálna voda, ktorú všetci volajú mädokýš... A tak som sa doma hneď vrhol na Slovník slovenského jazyka, ale ono slovo som tam nenašiel... Čo to vlastne znamená, by som sa mohol opýtať priamo na stránkach spomínaného Martinského literárneho klubu, ale robím to tu... keď už som tu...
P.S. Radiar, a čo s mojim hyde parkom? :-))
Miloš, výborný článoček...

Obrázok používateľa animus

Milosovi: neviem, ci nekto z ucinkujucich obcas klikne folk.sk, ale hadam sa nikto z nich nenahneva, ze aj v ich mene dik za pekny raport. mna milo prekvapilo, kde sa v Blave, na takyto druh akcie, nazbieralo tolko ludi v publiku.

Dvaktvarovi: az ked som sa odstahoval do Martina, zistil som, ze mineralnym pramenom sa tu hovori madokys. dovtedy som tiez poznal iba vajcovku ;)



Najnovšie komentáre