Nachádzate sa tuRozhovor so Soňou Horňákovou

Rozhovor so Soňou Horňákovou


petiar 26 júl 2001

Petiar sa rozpráva s jednou z najvýraznejších osobností slovenského folku 80-tych a 90-tych rokov.

 Na začiatok by som sa chcel spýtať - pochádzaš z Bratislavy?
Narodila som sa v Bratislave, vyrastala som v Dunajskej Strede, vysokoškolské štúdiá som absolvovala v Trnave a v roku 1982 som sa rozhodla žiť v Bratislave.

To znamená, že sa stále hýbeš na tom juhu Slovenska, je to tak?
Áno, čím som staršia tým viac si uvedomujem, že ma priťahuje juh, konkrétne Žitný ostrov. Milujem rovinu, cítim v nej obrovský priestor, voľnosť a to mi dáva silu. Tam som naozaj doma.

Takže nad takou Oravou alebo Liptovom si nikdy nerozmýšľala?
Mám rešpekt pred horami, ale po istom čase pobytu v nich sa cítim stiesnene, takže sa opäť rada vraciam na svoju rovinu.

Presuňme sa teraz k hudbe, ale zostanme pri tých počiatkoch. Boli v Tvojej rodine nejaké predpoklady, že by si sa mala stať hudobníčkou?
Moji rodičia sa venovali ochotníckemu divadlu a tiež vraj pekne spievali, ale vyslovene hudbe sa v mojej rodine nikto nevenoval. Ja som cítila veľkú sympatiu k hudobníkom a túžila som vlastniť hudobný nástroj. Dočkala som sa prvej gitary vo svojich 15-tich rokoch. Bolo to pre mňa úžasné mať konečne vytúžený hudobný nástroj, na ĽŠU som sa už nedostala. Možno, že je to tak dobre! Mnohé deti totiž práve povinnosťou chodiť do ĽŠU strácajú záujem hrať.

A keď si v tých 15-tich rokoch chytila gitaru do ruky, čo si na nej vtedy hrala?
Vždy bolo vo mne presvedčenie, že viem hrať na gitare. A tak, keď som ju prvýkrát skutočne mohla vyskúšať, začala som hľadať spôsob, ako z nej možno dostať tóny a vybrnkať jednoduché melódie. Ešte v ten večer, keď som ju dostala do daru od rodičov, som sa naučila hrať 3 ľudové pesničky. Siahla som na hmatník a hrala som. Páčilo sa mi to.

Hrala si len ľudovky alebo tam bol aj nejaký Beatles?
Nepamätám si či Beatles, ale rozhodne to boli Prúdy a Bob Dylan. Ich hudba mi bola blízka.

Približne v tej dobe si začala aj tvoriť?
Najprv som "sťahovala " cudzie pesničky, ale zdalo sa mi to príliš namáhavé a tak som sa rozhodla, že jednoduchšie bude robiť vlastné skladby. A bola to pravda. Vzniklo to z mojej pohodlnosti.

Ja som sa pýtal na tú Bratislavu hlavne preto, lebo som chcel vedieť či ťa to potom v neskoršej dobe neťahalo do Slnovratu.
Chodila som na ich koncerty ako divák do známeho folkového klubu Roland. Ale mojou najobľúbenejšou folkovou hviezdou bola Zuzka Homolová, ktorá nebola členkou združenia Slnovrat /pokiaľ si dobre pamätám/. Bolo ohromujúca, očarujúca. Často hrávala u Rolanda a bolo príjemné počuť jej piesne.

Keď už si spomenula toho Rolanda, čím myslíš, že to je, že dnešné folkové kluby kapú ako muchy?
Folk a komercia majú len málo spoločné a väčšina ľudí inklinuje k niečomu čo je krásne načuchrané, navoňané a hlavne dosť povrchné a obsahovo prázdne. Za to sú ochotní dať peniaze. A momentálne "honba za peniazmi" je hlavnou náplňou našej kultúrnej i nekultúrnej spoločnosti, ktorá sa zmieta medzi postsocializmom a prakapitalizmom. Folkové kluby si budú musieť počkať na čas, keď "vlk bude poriadne najedený a ovca zostane /síce vyhladovená, ale za to dúfam ešte/ celá. Potom sa možno aj folkové kluby udržia pri živote.

Dnes som si kúpil jeden nemenovaný časopis a tuším na tretej strane bol taký rozsiahly článok s obrovským titulkom "Kopírovanie zabíja hudbu". Teraz vieš určite o tej kampani. Čo si ty o tom myslíš?
Myslím si, že hudbu zabíjajú obchodníci, ktorí vyhnali ceny za CD tak vysoko, ze si ich obyčajný človek nemôže kúpiť. Keďže chce hudbu i napriek tomu počúvať, musí si ju napáliť. Napaľovanie diskov skončí, keď budú ceny za CD rozumné.

Navyše keď tú kampaň podporuje aj skupina Senzus, ktorá dokonale zhanobila celú pôvodnú slovenskú tvorbu, však?
Nikomu neberiem jeho hudbu, každý produkuje a počúva to, na čo sa cíti. Mňa tento druh zábavnej hudby nezaujíma, mám svoje hudobné žánre, ktorým fandím. Je to alternatíva k tzv. strednému prúdu, ktorý sa obyčajne vždy po nejakom čase sám zdevastuje. Možno práve preto, že je vyrátaný na efekt a chýba mu duša. Momentálna alternatívna hudobná scéna je veľmi silná a prináša veľa kvalitnej novej hudby. Teším sa z nej!

Poďme teraz konkrétne k tvojim CD-čkam. Koľko ich vlastne máš na konte? Kedy vyšlo prvé a kedy posledné?
Prvý album "Soňa Horňáková" som nahrala v roku 1993, druhý "Súmrak snov" v 1996-om, a v roku 2000 CD - "Dívam sa z okna" a jeden detský album /pesničky na dobrú noc/ s textami Daniela Heviera - Buvipesničky. Na prvých dvoch platniach ma sprevádza hudobná skupina bez názvu, na poslednej "Dívam sa z okna " vyšla z anonymity a dostala názov S.H. BAND : Jana Krajčovičová, Vlado "Brcho" Kaňák, Gusto Čech a Paľo Smolka. Na jednotlivých nahrávkach sa podieľali aj štúdioví hostia.

Nikdy si neuvažovala o natočení úplne sólového CD-čka?
Myslíš sama bez kapely? Tak som začínala. V tejto podobe existujú moje prvé rozhlasové nahrávky. Iste sa k tomu raz vrátim, možno, keď sa môj "kruh nápadov" bude uzatvárať. Ale ešte predtým by som chcela realizovať svoje predstavy o hudbe, v ktorej bude počuť rôzne hudobné nástroje, možno nenápadné prelínanie žánrov .. A ktovie čo mi ešte napadne .Nebojím sa, že to už nebude moja hudba - seba z nej nevynechám.

Mne vrabce čvirikali v Bratislave, že okrem toho, že chystáš CD-čko, tak chystáš aj niečo, čím by si chcela /okrem relácie Folkfórum, kde propaguješ mladú folkovú scénu/ urobiť niečo pre slovenský folk, konkrétne mám na mysli nejaké koncerty v Slovenskom rozhlase. Bol ten koncert s Čmelkou takou prvou lastovičkou?
Bol a pevne verím, že nie poslednou. Zdá sa, že vedenie rádia ROCK FM je priaznivo naklonené aj ďalsím podobným folkovým aktivitám. Minikoncerty v rámci relácie ROCK FM Folkfórum budú pokračovať od septembra 2001. Dúfam, že pre poslucháčov budú aspoň tak zaujímavé ako doteraz.

Teraz trochu odbočím, ale má to svoj zámer. Ako sa ti dnes hralo? /Rozhovor bol nahrávaný počas folkových Bojníc 13.júla po Soninom vystúpení/.
Hralo sa mi výborne. Boli tu ľudia, ktorí vytvorili príjemnú atmosféru a chválim aj zvukára a organizátorov. Pesničkári obyčajne zápasia s predstavou, či nehrať radšej úplne bez ozvučenia, lebo mnohokrát by bola táto voľba lepšia, ako hrať na otrasný aparát otrasného zvukára. Dnes to bolo po všetkých stránkach výborné. Mám radosť z tohto podujatia.

Pýtal som sa to preto, lebo si videla, že prišlo aj dosť ľudí /také množstvo ani organizátori nepredpokladali/. Ty začnes teraz robiť tie živé koncerty v ROCK FM rádiu a okrem toho na túto jeseň sa znovu chystá Folková jeseň, ktorá by sa však tentokrát mala volať "Sólová jeseň", a budú tam okrem muzikantov aj divadelníci. Nezdá sa ti, že folk už pomaly začína zaujímať svoje miesto na slovenskej hudobnej scéne?
Folk ide svojou cestou, rovnako sa vyvíja ako iné hudobné žánre. Žije svojim novým životom, využíva modernú techniku a možno aj naburáva zatuchlé predstavy ortodoxných folkových vyznávačov, že folk je len "odtiaľ- potiaľ". Som rada, ze ho začína akceptovať aj doteraz dosť žánrovo oklieštená slovenská hudobná scéna.

A čo by si chcela odkázať nám, mladej generácii pesničkárov?
Veľmi ma teší, že ste, lebo dlho ste neboli. Vaša prítomnosť na slovenskej folkovej scéne pohla k aktivite aj mňa. Snažím sa pomôcť mladým pesničkárom prezentovať ich tvorbu v rádiu pre ktoré pracujem. Na vasej generácii si cením priebojnosť a presvedčenie, že práve táto hudba je pre vás dôležitá aj keď z nej zrejme nikdy nezbohatnete. Držím palce, aby vám to dlho vydržalo.

A čo želáš čitateľom a tvorcom našej internetovej stránky?
Veľa aktuálnych a zaujímavých informácií o slovenskej folkovej hudbe, a inak všetko to, čo vás urobí naozaj šťastnými.

Tak ti Soňa ďakujem za rozhovor.
Ďakujem aj ja.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa Anonym

Zaujímavý rozhovor so Soňou vyšiel aj v časopise FCT 5/2002. Jeho prepis si môžete pozrieť na stránkach: www.rockforum.host.sk, alebo www.supermusic.sk.



O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre