Nachádzate sa tuRozhovor so skupinou Uhlíky

Rozhovor so skupinou Uhlíky


petiar 07 jún 2005

Skupina Uhlíky je ďalšou v rade kremnických folkových kapiel, ktoré v tom kúzelnom meste vznikajú už viac ako desať rokov jedna za druhou. Vytvárajú ich väčšinou deti a preto sa, bohužiaľ, aj rýchlo zase rozchádzajú. Peťa, Vanda, Lucia, Veronika a Riško však fungujú už dosť dlho na to, aby sme zaznamenali, že nám v Kremnici rastie zaujímavá folková kapela. Rozhovor s ňou vznikol krátko po súťaži Kremnické Laso 2005, z ktorej si odniesla prvú cenu v kategórii mladších skupín.

 

Kedy sa začala písať história vašej kapely?
Lucia: Pred troma rokmi.
Vanda: V septembri 2002.
Veronika: No a pre mňa v septembri 2003.

Čo alebo kto vás priviedol k spoločnému hraniu?
Riško: pán učiteľ!
Vanda a Lucia: Maroš Vojtko
Peťa: Kamarátky Vanda a Rišo! (smiech)

Viem, že existujete tu, pri základnej umeleckej škole v Kremnici. Prečo robíte práve folkovú muziku, keď dnes sú skôr v trende popmusic a Superstar?
Veronika: Lebo je to veľmi kultové a páči sa nám to. Dá sa na tejto hudbe pekne vybúriť a fantázia pri folkovej tvorbe pracuje úplne naplno, teda aspoň u mňa, keď píšem texty.
Riško: Lebo nás práve takáto muzika baví.
Vanda: Lebo je to niečo iné.

Väčšinu pesničiek, ktoré hráte, napísal Ritchie Blackmore. Čo sa vám všetkým páči na jeho pesničkách? To je otázka najmä pre Veroniku, ktorá píše texty na jeho hudbu?
Veronika: Asi ten Írsky štýl, lebo ja mám rada Írsko už od malička. Je to moja obľúbená krajina.
Peťa: Je v tom kus zamyslenia, alebo niečo také podobné.

Zostaneme trochu pri tých pesničkách. Otázka na Veroniku. Čo ťa zvykne inšpirovať pri písaní textov, okrem atmosféry, ktorá z kapely Blackmore´s Night ide? Pretože viem, že tie tvoje texty nemajú nič spoločné s ich pôvodnými textami. Takže o čom to píšeš?
Veronika: Ja si najprv počúvam ich hudbu a potom ma napádajú tie slová, ktoré sa mi na tú hudbu hodia.

Takže je to taká vnútorná, pocitová záležitosť? Píšeš pod dojmom rôznych radostí a sklamaní?
Veronika: ja neviem, čo ľudia cítia z mojich textov, ale je to rôzne. Pre mňa je napr. najobľúbenejšia pieseň Avalon, pretože sa mi strašne páči jej hudba a keď som videla film Hmly Avalonu, tak sa mi to s tou hudbou nejako spojilo a už to bolo.

Za krátku dobu máte za sebou niekoľko pekných úspechov. V čom je podľa vás najsilnejšia stránka vašej kapely?
Peťa: V priateľstve, v dobrom pocite, ktorý nám táto kapela dáva a fakt, že na každej skúške a aj mimo skúšok spolu „existujeme“.
Lucia: Mňa drží a baví spievanie a naša výborná vzájomná komunikácia.
Veronika: Podľa mňa to, že sme spolužiaci a že sa poznáme už od malička.
Vanda: Také uvoľnenie z nás cítim, keď sme na javisku, čo vyplýva z faktu, že si navzájom pomáhame a ide z nás jedna energia.

Podľa vášho zloženia je zrejmé, že dievčatá, aspoň počtom, dominujú. Možno je to všeobecný trend, že dievčatá skôr inklinujú k tejto muzike, ako chlapci. Ako medzi vás zapadol Riško a rozumiete si s ním ľudsky, nielen hudobnícky?
Peťa: Ja si myslím, že veľmi dobre. On je ako dievča. (obrovský smiech) ... Hodí sa medzi nás, je zlatý.
Lucia a Veronika: Podľa nás je Riško super!
Vanda: On je fakt úžasný aj pred vystúpením. Všetkých nás ukľudní a potom to ide všetko ľahšie. On je taký pohoďák.

Takže Riško je balzam a pohoďák. Riško, ako sa ti pracuje s babami?
Riško: Perfektne!

V Kremnici už vzniklo niekoľko folkových kapiel. Prečo je podľa vás Kremnica mestom, kde sa folku tak darí?
Veronika: Lebo je tu Maroš Vojtko (obrovský smiech).
Peťa: Lebo je to malé mesto, každý každého pozná, sú tu pekné medziľudské vzťahy.
Veronika: Ja si ale fakt myslím, že sú podstatní ľudia, ktorí pre túto hudbu robia. Teda aj Maroš Vojtko.

Hovorili sme už síce o tvorbe, texty máte, vďaka Veronike, zabezpečené, ale čo hudba a hudobná vlastná tvorba?
Vanda: Možno sa to začne čoskoro uberať aj týmto smerom. Zatiaľ sme boli pekne zásobovaní a tak sme o tom neuvažovali.
Peťa: Ja si myslím, že nám chýbajú schopnosti a možno iba odvaha.
Lucia: Podľa mňa by boli aj schopné gitaristky, len sa boja do toho pustiť.
Vanda: Tá hudba Blackmore´s Night je taká dobrá, že sa bojíme, že už nevymyslíme nič také dobré, čo by bolo na takej úrovni.
Veronika: Myslím, že je najvyšší čas pustiť sa do toho, pretože mám na sklade veľa voľných textov. (smiech)

Kto je u vás šéfom kapely a v čom spočíva jeho úloha?
Veronika: Myslím, že všetci plníme svoje funkcie a nikto tu nie je žiadny boss.
Vanda: V kapele by nemal byť nikto nadradený. Každý má svoje dôležité miesto a všetko riešime spolu.
Lucia: Keby nám tu zrazu niekto chýbal, už by to nebolo ono.
Peťa: My sa navzájom dopĺňame.
Riško: Tak, tak.

Vyhrali ste už Senický kľúčik aj Kremnické laso. Nechcete sa zúčastniť obdobných festivalov aj v Čechách?
Riško a Lucia: Chceme, ale nemáme ponuky! (smiech)
Veronika: Mohli sme ísť na Folkový kvítek, ale keďže nemáme zatiaľ komplexnú vlastnú tvorbu, nemohli sme sa prihlásiť.

Kde vás budeme môcť vidieť a počuť hrať tento rok, počas letnej sezóny, či mimo nej?
Veronika: Na tieto otázky máme svojho manažéra! (smiech) Ale nie. Prvý júloví víkend na T.F. Prameňoch v Sklených Tepliciach.
Vanda: Tretí augustoví víkend na Kremnickej Bašte v Kremnici.
Peťa: A posledný septembroví víkend v Kaplne pri Trnave. To sú hrania, o ktorých zatiaľ vieme.
Lucia: A zabudli sme na Nováky, kde budeme 19.5. na súťaži hudobných súborov hrajúcich modernú, tanečnú a populárnu hudbu. (smiech) Ale veď Blackmore´s Night sú populárni.

Hráte spolu už tri roky, čo je doba, kedy kapely dostávajú ponorkovú chorobu, prípadne sa rozpadajú. Poznáte liek proti ponorkovej chorobe? Nežeriete sa navzájom v kapele?
Riško: Nemám čo k tomu povedať, lebo nám toto nič nehovorí.
Veronika: Samozrejme boli aj horšie výmeny názorov, ale nič strašné to neznamená.
Vanda: Sú chvíľky v každom vzťahu, že si ľudia idú na nervy, ale o tom sú vzťahy ... aj v kapelách.

Ste pred ukončením základnej školy. O chvíľu sa možno rozutekáte každý svojou cestou. Pre väčšinu detských kapiel znamená práve toto koniec. Čo bude s Uhlíkmi potom, o rok ... ?
Lucia: To ukáže len čas.
Veronika: Na to nevieme odpovedať. Môže sa stať, že príde koniec, zmena, pretože ideme všetci na iné školy. Napríklad ja na sever, Vanda na juh ... a dúfam, že sa budeme stretávať v strede.(smiech)

Máte pre svoj muzikantský život nejaké ciele alebo želania, ktoré by ste v hudbe chceli dosiahnuť?
Lucia: Určite máme ciele, inak by to človek asi nerobil. Ja sa chcem aj ďalej venovať spievaniu ... možno muzikálu.
Vanda: Vydanie cédéčka Uhlíkov nie je zlý cieľ, však?
Peťa: Aby kapela pokračovala až „do nekonečna a ešte ďalej!“ (smiech)

Určite vo vašom veku nepočúvate len folk. Akú muziku máte radi? Čo počúvate?
Peťa: Rôzne, čo práve letí, pop.
Riško: Tak isto, rock.
Veronika: Ja skôr také pomalé piesne, na zamyslenie.
Vanda: Teraz letel ošiaľ Superstar, tak aj piesne odtiaľ sú mnohé dobré.

A váš odkaz pre budúce generácie?
Veronika: SNAŽTE SA DECKÁ! (obrovský smiech)

 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie


O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre