Nachádzate sa tuRozhovor s Ivanom "Calim" Podolským - 1.časť

Rozhovor s Ivanom "Calim" Podolským - 1.časť


petiar 05 november 2008

Ivan Cali PodolskýIvan "Cali" Podolský (1976) je typ človeka, ktorého na festivale alebo koncerte skôr prehliadnete. Rozhodne však nie je prehliadnuteľný svojimi aktivitami na slovenskej FCTB scéne. Milovník vandrov, táborákov, gitary i dobrého vínka, príležitostný pesničkár a bývalý študent obchodu a podnikania na London Chamber začal pred niekoľkými rokmi organizovať vtedy ešte nenápadný festival Countryfest. Po niekoľkých ročníkoch sa z neho stáva kolos s názvom Fest Dobré Bohunice, jeden z najväčších slovenských FCTB festivalov. Rozbieha folkcountry.sk - jeden z najväčších internetových portálov venujúcich sa tejto muzike a vzápätí na to i rádio radio.folkcountry.sk, ďalší projekt na jej podporu. O všetkom tomto sme sa s ním, samozrejme, chceli porozprávať.

Kedy a ako sa začali rodiť Fest Dobré Bohunice?

No, ak by som mal siahnuť úplne do histórie, tak by mala byť správne položená otázka, kedy a ako sa rodil CountryFest. Tento názov sa nesie od roku 2007, kedy poniektorí diváci zvolali "Tak toto boli fakt festdobrébohunice!". No a pri všetkej skromnosti, ono to bol fakt famózny fest a laťku sme nasadili myslím dosť vysoko. Ale poporiadku.

Písal sa rok 2002 a Roman Áč spolu s Jankom Hrčkom prišli na nápad spraviť CountryFest na Dobrej Vode pri Trnave. Roman mal bohaté skúsenosti z organizovania Dobrofestu a tiež z hrania v bluegrassových kapelách. Janko sa zase postaral o technické záležitosti. Dobrá Voda - Podmariáš bola kedysi miestom, kde sa stretávali milovníci prírody, trampi a jednoducho to tam žilo už dávno country hudbou. Po roku, kedy sa na Podmariáši zmenili majitelia boli chalani nútení zmeniť lokalitu a zahniezdili na Majdáne, kde bolo taktiež kúpalisko a nádherné prostredie a festival mal možnosť rásť. A po dva roky aj rástol. Predstavili sa na ňom prevažne country a bluegrass kapely, ale už aj legendárny Wabi Daněk. V roku 2005 sa CountryFest nekonal, no a na jar 2006 ma Roman oslovil, či by som mu nepomohol spraviť CountryFestJaslovských Bohuniciach. Nejaké tie skúsenosti o tejto scéne som mal naťukané už od konca osemdesiatych rokov a taktiež skúsenosti z marketingu a z organizovania, ponuku som prijal a stali sme sa partnermi. Výborne sme sa s Romanom dopĺňali, ja som bol ten snílek a on ma dokázal vždy schladiť, ja som si presadil folk a ethno a Roman bol zase doma v bluegrasse a v country. Mnohí vraveli, že aj preto je ten fest dobrý. A ozaj bol - návštevnosť stúpla o 300% a v roku 2007 návštevnosť stúpla opäť.

Nešlo však o návštevnosť, ťažko sa dá opísať, čo sme cítili počas a po festivale. Nestalo sa mi to ani pri Lodenici, že by som deň po feste mal slzy v očiach a bolo mi za tým smutno. Predstavili sme divákom nielen tzv. pseudohviezdy, ktoré sme museli do hlavných časov umiestniť kvôli partnerom a aby sme ako-tak zaplatili náklady, ale hlavne sme chceli podporiť kapely a sólistov, ktorí sú dobrí, ale verejnosť o nich moc nevie. Taktiež sme chceli ukázať niečo, čo inde ľudia nenájdu. Trošku sme i experimentovali. Na počudovanie, nemyslel som si, že sme nejak známi, no sranda bola, že už nasledujúci rok mali niektoré festivaly interpretov, ktorých sme presadili ako prví. A možno je to aj dobré. FestDobréBohunice 2007 boli týmto prelomové, no tohtoročné boli ešte prelomovejšie. Po viacerých stránkach. Roman pre zaneprázdnenosť nemohol robiť fest a tak som zostal na to sám. Našťastie mi veľmi na akcii pomohli Jarko Šimo a jeho Chaotic Team ako aj baby - kamarátky z minulých ročníkov. Opäť sme ukázali Slovensku niečo nové a predstavili kapely, ktoré na iných festivaloch ešte nehrali. Nahrali sme takmer 70 hodín video aj audio a ideme to spracovať do pre túto scénu myslím dôležitých materiálov. Ohlasy, ktoré sme tento rok obdržali nás veľmi prekvapili. Ťažko o tom písať. Musel by si to zažiť. Keď niečo tvoríš a máš takúto odozvu.... preto sa to oplatí makať celý rok na tom. Jednoznačne!

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Nezľakol si sa ani trochu keď si zistil, že sa ti organizácia (v dobrom slova zmysle) vymkla z rúk a festival vzrástol z roka na rok niekoľkonásobne? Nebál si sa tej zodpovednosti?

Neviem teraz. Ťažko povedať, či sme to nejak pocítili pred ukončením. Návštevnosť sme pocítili, ale či už program, tak i kapacita a technické zabezpečenie postačovalo. Ľudia boli rozlezení po celom areáli, takže ťažko bolo odhadovať čísla. Niektorí boli na rybníku, iní súťažili v parku, alebo boli pri komornej scéne,... nechápali sme, keď sa na istého českého interpreta, ktorý účinkoval ako posledný, naplnil "kotol" amfiteátra a to už sme vedeli, že uff..., ale ich tam je na varenie :-)

Žánrové zameranie festivalu je dosť široké - cez folk, country a iné akustické záležitosti až po etno a world music. Toto všetko sa odohráva na niekoľkých scénach. Ako dávaš dokopy dramaturgiu aby bol festival uceleným hudobným zážitkom a nie len zmesou skupín a pesničkárov?

No ide to dosť ťažko. Spomedzi hudobníkov je množstvo osobných kontaktov, či kamarátov. V prvom rade sa snažím, aby sa scény neprekrývali i keď často je už na mále, lebo rád by som predstavil čo najviac hudobníkov, ale potom ma idú zvukári aj kapely zožrať. Jednoducho sa to nevmestí. Scény na seba naväzujú. Piatok je uvítanie, kde si prídu na svoje najmä tie rytmickejšie kapely, ktoré sa vedia ukázať aj pred väčším davom. Po polnoci začína komorná scéna v parku, kde je zase ten kontakt s ľuďmi oveľa bližší a tu sú väčšinou kapely, či sólisti, ktorí nerušia napr tých, čo už by v stane usínali. Na budúci rok takto budeme usínať s podľa mňa naj slovenským pesničkárom a snáď nám čosi aj prečíta zo svojich kníh. Sobota je plná súťaží pre decká, či dospelých a kto nechce súťažiť ten si môže vychutnať komornú scénu v parku, kde sa predstavujú opäť kapely a sólisti, čo potrebujú užší kontakt s publikom, no a podvečer sa všetko sťahuje opäť na veľkú scénu, kde je zábava....atď.

Každým rokom som si nachystal nejakú tému, ktorú sa snažím v dramaturgii naplniť. Nie vždy je to však jednoduché. Napríklad tento rok mi na poslednú chvíľu vypadli niektorí interpreti, tak som zdvihol telefon a snažil sa túto "dieru" zaplniť niečim adekvátnym. Musím priznať, že sa bojím, aby tieto zlepence dier nepocítili diváci. Tento rok to bolo na hrane, ale ľudia boli spokojní. Je to hra, kde sa ťažko toleruje systém pokus a omyl. Môže na to zlyhať celý fest. Viac o systéme v dramaturgii by som nerád hovoril. Aj steny majú uši (smiech).

V poriadku, o systéme už teda hovoriť nebudeme aby tajný recept ostal tajným. Nejaké konkrétne mená už ale na stránke festivalu prefrčali, tak prezraď aj nám, na koho sa môžme budúci rok tešiť už teraz.

No, nejaké mená zazneli a pri tom zatiaľ zostaneme. Postupne budeme zverejňovať ďalšie mená na stránke festivalu FestDobréBohunice. Zatiaľ však môžem prezradiť, že  nebudú chýbať ani slovenskí folkáči a pesničkári ako Marián & Martin Geišberg & UMK, Števo Šanta & Ostrov, či Bobova diéta, na ktorú sa naozaj veľmi teším, nakoľko je to moja srdcovka. Nebudú chýbať ani známe mená, ale aj významné osobnosti zo zahraničia - tým nemyslím Česko.

...pokračovanie čoskoro

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre