Nachádzate sa tuPetržalská baretka 2013

Petržalská baretka 2013


Had 03 október 2013

Tak to som celý ja...
Ešte v júni mi Radiar poslal všetky podklady k akcií: Petržalská baretka, ktorú organizovali šuhaji z kapely Lojzo, by sa prezvedeli, čo sa deje aktuálne vo vodách humornej piesne na Slovensku. Cítil som, že by som sa tam mal zájsť a zúčastniť sa jej, no prihlášku som do stanoveného termínu nezaslal. Keď som ho prešvihol napadlo mi, že tam prípadne priamo prídem, a ak budem ako neprihlásený môcť zahrať, spravím tak.

28.9. tu bol čo nevidieť, a tak som sa podľa inštrukcií z prihlášky dostavil do petržalského domu kultúry: Zrkadlový háj. Prišiel som vedno s kamarátkou (Očko) už o (10:00). Vo foajé domu kultúry už prebiehali interiérové úpravy vzťahujúce sa k „baretke“. Sadli sme si k stolu a spievali sme si... Pani Oravcová (jedna z organizátoriek) sa mi prihovorila, a tak som sa jej
priamo spýtal, či mi bude umožnené, aby som i ja zahral, hoc...
Času do začiatku súťaže (13:00) bolo ešte habadej, a tak sme sa pripojili k tým, čo menili tanečný parket v koncertnú sálu presunom stoličiek od stolov na tanečný parket. Medzičasom
sa objavil jeden z porotcov: Daniel Hevier... Od organizátorov som dostal po čase odobrenie, že môžem zašveholiť i ja tri popevky, čo ma potešilo... Prekvapením pre mňa (a zaiste nie len pre mňa) bolo, že súťažiacich je práve toľko, koľko cien, teda traja...
Mládenci z Paci paci fik, Janko Kulich/Kolegium, a Had, teda ja.
S Pacifikmi som sa videl vis a vis po viac ako desiatich rokoch, kedy sme sa stretávali na festivale: Strunobranie v Banskej Štiavnici. Janka Kulicha som objal tiež po rokoch...
Jeho vystúpenie s kapelou Kolegium som v lete tohto roku na Lodenici premeškal, a tak som bol v nemalom očakávaní ich produkcie. Poznajúc kvality Janka, ako pesničkára som vedel, že môžem očakávať len kvalitný pesničkársky „matroš“. V spoločnej šatni som sa stal hrdým vlastníkom ich čerstvého CD albumu: Nosič pesničiek, a zúčastnil sa ich zvukovej skúšky tam, i na pódiu. V tom čase sme boli „Paci fici“ aj ja už nazvučení. Janko bol teplotový, (zrejme sa neubránil invázií akýchsi mrzkých zubatých bacilov), no to, čo predviedol po chvíli na pódiu v ich bloku vôbec neharmonizovalo s jeho aktuálnym zdravotným stavom.
I ja som si svoj troj-piesňový blok užil, a fest. Paci fici, ktorí vystúpili po mne uzatvorili mozaiku kamienkov učinkujúcich.
Následne sa päť členná porota zložená (mimo už spomínaného Daniela Heviera) zo Sveťa Malachovského, René Štúra, jedného z členov kapely Lojzo a šéf dramaturga radia: Viva odobrala na „padláš“ kulturáku, aby sa poradili o poradí víťazov. Po chvíli si nás učinkujúcich zavolali k sebe, aby nám vyriekli verdikt. Daniel H. navrhol, aby sa neudelili 1, 2, 3 miesto, pretože každý z nás zastupoval iný žáner: Paci fici (country), JankoKulich/Kolegium (folkovú skupinu), Had (pesničkársku obec), žiaľ pripravené diplomy kapelou Lojzo túto možnosť neposkytovali... Prínosom pre nás bola následná verejná analýza našich hudobných blokov porotou, Had jej načúval aj stredným uchom... Po rozbore sme mali všetci veľkú prestávku, ktorú sme využili na posietku v bufete, ktorú pre nás Lojzáci pripravili... Boli sme prví, čo mohli ochutnať delikatesu pripravenú na večer pre platiacich hostí: Chlieb s masťou a cibuľou, burčiak a z troch farebných vín. Sedel som chvíľu s Jankom Kulichom pri spoločnom stole, diškurovali sme o svojich aktivitách...folkových akciách, ktorých sme sa zúčastnili v nedávnom čase a v medzičase som Jankovi zahral pár skladieb z novo napísaných. Jeho kritiky ma potešili. Postupne si k nášmu stolu prisadali chlapci z Paci paci fik, počúvali. Po chvíli sa gitara odložila bokom a piesňový formát sa vymenil za debatu, pre mňa nemálo silnú a progresívnu. Rasťo Belička (gitara, spev) ma prekvapil svojim rozhľadom vrámci parapsychológie, numerológie… Rátali sme pytagorové tabuľky členov ich kapely, i „domčeky o deviatich číslach“ ich blízkych. Medzitým „Kulichovci“ odišli za zdravím a rodičovskými povinnosťami domov, do Prievidze a okolia. Pokým sa nezačala večerná časť programu vrámci ktorej mali odznieť znova naše hudobné bloky sme posedávali, popíjali…tak, jako to na festivaloch chodí, vládla slnečná pohoda.
Medzičasom sme debatný klub rozpustili, a každý z nás si išiel po svojom. Prisadol si ku mne Tomáš Fabor z kapely Lojzo, aby mi predostrel dramaturgiu ďalšieho programu. behom neho sa mali na pódiu prestriedať víťazi „baretky“. Keďže Jako Kulich s Kolegiom boli už fuč zostávala produkcia iba na Ppf, (teda Paci paci fik) a mne. Večernú časť programu zahájili dve tanečno-hudobné Zumbové čísla, foajé sa zmenilo na tanečný parket a stoly popri ňom sa začali zapĺňať návšetvíkmi teplákového bálu. Všade navokôl sa mihlali duše recesistov všakovako nonkonformne oblečených. Nebyť faux-pas, ktorého sa dopustila tá moja (aktuálne vtedy neodetá a zimomrivosťou samo-naštvaná) bola by celá akcia Petržalská baretka pre všetkých iba slnečným stretnutím fajn ľudí, při fajn muzike. Po repete svojho poobedného bloku, mierne rozšíreného a inovovaného bloku Paci paci fikov a tanečno-hudobného čísla Sveťa Malachovského a René Štúra, ktorý spichli skvostnú paródiu na hit B.Bacharacha/H.Davida (Raindops Keep Fallin´On My Head) som sa ospravedlnil tým učinkujúcim a organizátorom , ktorých som ešte zastihol za svoj ego-lapsus a následne sa vydal do tmou zaliatych ulíc smerujúc do nášho „kočíčího království“ v Bratislave 4. so zlým svedomím pod čapicou, so zlatou baretkou v ruksaku.

Had

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



Najnovšie komentáre