Nachádzate sa tuO adekvátnej odpovedi na pražský Nerez so Slavom Gibartim (Hrdza)

O adekvátnej odpovedi na pražský Nerez so Slavom Gibartim (Hrdza)


petiar 20 január 2003

Slavo GibartiO prešovskej skupine Hrdza ste toho určite počuli už veľa. Na Zahrade v roku 2002 som sa s nimi (a nielen ja) skamarátil natoľko, že keď sa líder skupiny Slavo Gibarti vracal na Slovensko cez Bratislavu, nedalo mu nenavštíviť pár kamarátov, ktorí tu žijú. Pár minút pred odchodom jeho vlaku smerom na východ som ho ešte stihol vyspovedať - rozprávali sme sa hlavne o ich novom cédečku. Ako sa naň pozerá s odstupom času, si môžte prečítať v tomto rozhovore.

Asi pred polrokom vydala skupina Hrdza svoje prvé CD Muzička. Čo sa odvtedy v skupine zmenilo?
Nie veľa. Hrávali sme pesničky len z tohto albumu. Krst sa nám trošku oneskoril, bol až koncom septembra. Pôvodne mal byť na začiatku, ale chcel som, aby bol krstným otcom Edo Klena, tak sme museli počkať, kým sa vráti z dovolenky. Krst bol zároveň aj posledný koncert, na ktorom s nami spievala Jarka Sisáková.

Teraz sme sa dostali k otázke, ktorú som mal prichystanú na neskôr - aký je dôvod personálnej zmeny na poste speváčky?
Bola to hlavná zmena minulého roku. Jarka chcela odísť už dávnejšie, a keď sa na to s odstupom času pozerám, tak si myslím, že sme ju aj mohli nechať odísť. Keď si totiž človek na niekoho zvykne, tak po chvíli nadobudne pocit, že je dotyčný nenahraditeľný a ťažko sa bez neho pôjde ďalej. Jarka sa minulého roku vydávala, má rodinu a chcela sa viac venovať deťom. Hrávali sme dosť - do konca septembra sme absolvovali 36 vystúpení. Ona to vlastne už plánovala dlhšie, len sme ju nechceli pustiť.

Prezraď čo-to o novej speváčke...
Vyzerá pekne, usmieva sa, má dlhé kučeravé vlasy, modré oči... (smiech). Spieva krásne, ale to posúdia naši fanúšikovia. Každý sa ma pýta, či je lepšia ako Jarka. Myslím si, že je úplne bezpredmetné to porovnávať - Jarka má špeciálny, nižšie posadený, zamatový hlas a toto je zase o niečom inom.

Môžme sa teda tešiť na drobnú zmenu celkového "soundu" kapely?
Určite.

Vráťme sa k CD. Bolo zložité vybrať piesne?
Bolo to zložité, dokonca sme nahrali viac piesní, ako sme nakoniec vybrali, tri sa nedostali na album.

Kvôli kapacite alebo v tom bolo niečo iné?
Kvôli kapacite. S jednou pesničkou som nevedel pohnúť. Ľubo Dvorščák, bubeník, ktorý mi pri nahrávaní pomáhal snáď najviac zo všetkých, ju tam veľmi chcel, ale nakoniec som ju ani nedokončil. Pieseň Na stanici, o ktorej si všetcia myslia, že je to naša najlepšia vec, sme nahrali dokonca úplne. Ale mne sa tam nepáčil spev a perkusie...

Ako si vyberáte ľudovky?
Ja som nikdy nechcel hrať ľudové piesne. Ale Jarka je rusínskeho pôvodu a raz sme dostali pozvanie ísť hrať na rusínsky ples a Jarka sa rozhodla, že povyberá pár rusínskych ľudoviek a že ich tam zahráme. Mne sa to hrozne nepáčilo, aj sme to s Jarkou dosť prediskutovávali, ale nakoniec sme pár vecí nacvičili.

Bol si to teda ty, kto nad celým nahrávaním držal pevnú ruku?
Bohužiaľ ja. Nie je to jednoduché, som perfekcionalista a šiel som dosť do detailov...

Pozornosti čitateľa bookletu určite neujde, že ste si na nahrávanie pozvali dosť veľa hostí. Ako si ich hľadal a prečo?
Máme tam napríklad troch basgitaristov - jeden z nich je Robo Hatala, ktorý s nami odohral celú sezónu, druhým je Janko Smekal, s ktorým sme kedysi nahrávali prvé pesničky, no a Rasťo Uhrík je zas veľmi zohratý s našim bubeníkom a ten chcel, aby niektoré veci hral on, tak preto. K ďalším hosťom - nechcel som, aby boli jediným sólovým nástrojom husle, a tak sme si pozvali saxofonistu a hoboj. Ďalej sú tu perkusionisti a jeden špeciálny hosť, jeden z najlepších tanečníkov v Prešove, ktorý nám do Vrchárky zatancoval čapášový tanec.

To znamená, že tancoval v štúdiu?
Áno, tancoval.

Ako to šlo s aranžami?
Všetko som to robil ja a veľmi mi pomáhal Ľubo Dvorščák, ktorý mi vždy povedal, keď bolo niečo zbytočné alebo komplikované. Ja som to pretvoril a on to pekne dotesal, upravil.

Viem, že si kapelník skupiny Hrdza, ale zakladal si ju?
Ja som vlastne ešte za komunizmu hrával ako pesničkár, ale stále som si prial mať kapelu. Jedného času som aj mal, volali sme sa Bez mena, zúčastnili sme sa aj Zaprášených ciest. Pamätám sa, že už vtedy ktosi viedol zoznam všetkých folkových interpretov na Slovensku a boli sme tam. V 90-tych rokoch som sa vrátil z Ameriky a znovu som sa snažil o kapelu, nakoniec z toho vznikol jazz, ľudia s ktorými som hral, mi zakázali spievať - vraj budú hrať len pod podmienkou, že to bude inštrumentálna hudba. Ale niekedy v roku 1998 som raz hral kdesi pri nejakom ohníčku piesne od skupiny Nerez, prišla tam Jarka a pridala sa ku mne. Ja som jej potom povedal, že mám aj vlastné pesničky a že či by sme teda neskúsili niečo z toho, ona súhlasila, a tak sme začali cvičiť. Pol roka sme cvičili len dvaja, a potom sa k nám pridal Tóno Potočňák s husľami. Bolo to v zime a mali sme vtedy aj nejaké krátke vystúpenie. V marci sme vystúpili na jednom z folkových večerov Eda Klenu - tam sme mali úspech a vtedy sa to aj nejako rozbehlo.

Myslím že Dušan Valúch je autorom metalurgickej poznámky, ktorá tvrdí, že prešovská Hrdza je adekvátnou odpoveďou na pražský Nerez. S Jarkou ste sa zoznámili cez "Nerezy", môže to byť teda pravda? Mali tie okolnosti vplyv aj na vznik názvu skupiny?
Ja som raz chcel Dušana citovať na jednom koncerte v Čechách, ale akosi ma tí ľudia zle pochopili, alebo som to zle povedal, publikum nesúhlasne zahučalo. Nechcel som povedať, že hráme ako Nerez, pretože tak nehráme. Nad názvom skupiny sme diskutovali dlho a je odvodený od Jarkiných vlasov. Jej sa síce najviac páčil názov Agentúra cudzích jazykov, bola tu možnosť aj Gibi Band.

Kedy ste začali hrávať na festivaloch?
Von sme vyrazili až v roku 2001. Boli by sme aj skôr, ale rok predtým som mal nehodu a celé leto som preležal v nemocnici.

V roku 2002 ste mali množstvo koncertov bez nejakých personálnych zmien. Dá sa táto zostava (keď pominieme výmenu speváčky) nazvať stabilnou?
Je aktuálne, ale budú asi vážne zmeny, no to bude prekvapenie.

Niektoré textové témy sú celkom originálne. Kde berieš inšpiráciu?
Ja aj tak najviac piesní napíšem o láske. Hľadal som nejakého dobrého textára, ale väčšinou to bolo ešte smutnejšie ako tie moje texty. Niektoré z tých na CD sú dosť staré. Bol by si možno prekvapený, ale moje texty nie sú príliš vymyslené, skôr opisné.

Na ktorom z festivalov sa cítiš najlepšie?
Pre mňa bola najlepšia Kremnická Bašta. To bol fantastický zážitok, Kremnica je pekné mesto, zvukár bol veľmi-veľmi dobrý. V čase, keď sme hrali, tam bolo asi 50 ľudí a predali sme 15 cédečiek, toľko nepredáme ani na obrovských festivaloch.

Čo je podľa teba najdôležitejšie vo chvíli tesne pred vystúpením?
Rozospievať sa. Na festivaloch som si všimol veľa profesionálnych kapiel - napríklad Žalmani sa rozospievavajú až polhodinu. Aj my sme si niekedy hovorili - Načo? Veď to všetko vieme! - ale je to dôležité, aj kvôli uvoľneniu. Ja si dám aj frťana, aby sa netriasli prsty.

A povedz ešte niečo od srdca...
Pozdravujem našich poslucháčov!

zhováral sa 5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa Anonym


O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre