Nachádzate sa tuBlogy / petiar's blog / Moja Pohoda 2008 alebo Čo sa vám na country festivaloch zaručene nestane

Moja Pohoda 2008 alebo Čo sa vám na country festivaloch zaručene nestane


petiar 21 júl 2008

Citát z Webparty na stránke festivalu Pohoda: bola som na pohode a vobec na festivale prvy krat v zivote a to mam 54 rokov-:))) bolo to super, pacil sa mi siroky zaber, slovo dostali rozne hudobne zanre aj aktivity. Tomu sa povie vyucba tolerancie v praxi. Ani opytych nebolo moc vela. Druhykrat si uz so sebou nedonesiem ziadne jedlo, bolo mi luto, ze musim jest svoje chleby, ked tam bolo tolko dobrot na vyber. Teple sprchy najvacsi luxus!! Dokonca som sa aj vyspala, v okoli naseho stanu bol klud. Bola tam taka vyborna atmosfera ze som sa dokazala odviazat a tancovatt ako 20-tka ked som chodila do Véčka. Prajem organizatorom, aby im vydrzal elan do vela dalsich rocnikov

Už pár rokov má naša liptovská partia taký krásny zvyk - v pohodový piatok si privstaneme, aby sme stihli jeden z prvých doobednajších rýchlikov z Mikuláša a v ňom obsadíme celý reštauračný vozeň. Je nás obyčajne okolo dvadsať a je to krásny rituál. Krásny začiatok najkrajšieho festivalu. Skúsim tento rok vynechať ten subjektívny, pocitový pohľad ktorý som použil v tomto alebo v tomto článku a napísať viacej o muzike, ktorú som ochutnal a o tolerancii, ktorú som Pohode závidel. Prvá milá vec sa mi stala hneď po príchode do areálu - vďaka tomu, že mám neustále zapnutú funkciu Bluetooth na telefóne mi doň prišla aplikácia, ktorá obsahovala kompletný program Pohody, upozorňovanie na účinkujúcich ktorých som si vybral, alebo ich vyhľadávanie v programe. Super. Po postavení stanu frčíme na banskobystrických Sto múch. Krásne textíky, fajná muzička a zdravá šialenosť vo vystupovaní. Bláznili sme sa nielen my ale aj oni. Veľmi dobré to bolo, akurát som odišiel trochu skôr, pretože v neďalekej Tatra Banka aréne hral môj headliner, skupina Fermáta. Oprostiac sa slušného chovania a akademických vyjadrovacích prostriedkov komentujem ich vystúpenie ako: Mazeeeeec! Masaker! Jeba jebová! Vážne. Aj Spomienku na Amsterdam sme si vytlieskali, aj X-ko, najnovšie cédečko som si kúpil, to je snáď každému jasné.

Potom že ideme tancovať, ťahali ma Ostrovanka s Pionierkou do Nay Tanečného domu, kde sme sa učili choreografiu z videoklipu Praise You od Fatboy Slima. Tá pesnička je parádne veselá, veď si pozrite ten klip a pochopíte, že to bola riadna sranda. Prišiel sa na nás pozrieť aj Mišo Kaščák a niekoľko vyvolených dostalo potom možnosť tancovať tento živý videoklip na hlavnom stejdži pred vystúpením Fatboy Slim-a. Mňa osobne ale táto fyzická aktivita vyčerpala natoľko, že som sa po zvyšok festivalu Tanečenému domu radšej vyhýbal.

Pri Janke Kirschnerovej som si výdatne oddýchol. Hrala v Tatra Banka aréne do ktorej by sa asi nevmestili všetci, ktorí by ju chceli vidieť a počuť, našťastie bol predňou umiestnený televízor na ktorý prenášali dianie vnútri. A tak sme sedeli na tráve, popíjali pivko a pofajčievali. Pohoda. Po nej nás zvedavosť dohnala na hlavný, Bažant stejdž. Hrala kapela Gossip o ktorej hlavnej speváčke som si prečítal že je feministka a že okrem iného tvrdí aj to, že správny pankáč musí smrdieť. To som nevedel posúdiť, pretože už sme nemali šancu dostať sa pod pódium, ale toľká energia sršala z tejto, ehm, plnoštíhlej pankáčky, že sme zabudli na vyčerpanosť z Tanečného domu a kvalitne sme si zaskákali. Ruka, samozrejme, hore.

Gocoo tvorí sedem žien a štyria muži z Tokia a hrajú na japonské bubny. Tá pestrosť rytmov a zvukov sa nedá opísať, atmosféra takisto nie. Pozrite si video.

Iva Bittová, George Mraz, Laco Trop a Emil Viklický. Pohladenie moravskými ľudovkami v jazzových úpravách. Ja to milujem. Tatra Banka aréna narvaná do posledného miesta, za mnou sediaci Václav Havel, tóny Viklického klavíra ako motýle, Bittovej hlas úplne fantastický. Nie je to také priezračné ako Lapčíkovej Moravské písně milostné, je to viac jazzovejšie ale stále sú to perly. Moravian Gems je druhé CD ktoré som si z Pohody priniesol. Medzi kamarátmi sa udomácnilo skomolené slovko: Úžast. A nie že nie!

Fatboy Slim prišiel na Pohodu ako dídžej a jeho set sa mi celkom pozdával. Stačilo si trošku pomôcť a dalo sa na jeho mixované hitovky celkom dobre zabaviť. Dve hodiny som to síce nevydržal ale totálne zaprataný priestor pred hlavným stejdžom (môj skromný odhad 10.000 ľudí) dokazoval, že aj dídžej môže byť headlinerom festivalu. Po ňom sme si ešte odbehli vychutnať bluesovú muziku v podaní zvolenských ZVA 12-28 a potom klasické sms "Kde ste?" aby sme sa mohli stretnúť s kamarátmi, dať si pivko alebo kofolu a hlavne sa podeliť o hudobné zážitky. Kto kde bol, kto kde nie, kto čo zmeškal a kto čo objavil nové. To na Pohode milujem.

Sobotňajšie ráno pre nás začalo pompéznym úvodom. Opera SND spolu s Royal Choral Society hrali známe operné kúsky a stovky pozorne počúvajúcich fanúšikov, z ktorých mnohí len pred pár hodinami skákali na spomínaného headlinera, si teraz pohmkávali známe operné melódie. Nádhera. Ale bez skákania sme dlho nevydržali, lebo prišiel Polemic a jeho fantastická ska-produkcia. Ja som sa trošku fyzicky ušetril, lebo som asi v polovici ich hrania odišiel do Garnier Magic Mirrors stanu na prednášku "Internet - najsilnejší hudobný nástroj". Zaujímavé to bolo, lebo boli naozaj zaujímaví hostia - akýsi chlapík z akéhosi nezávislého labelu ktorého úlohou je posúvať kvalitnú hudbu medzi krajinami no a potom chlapík z last.fm.

Kamaráti mi oznámili že počúvajú Cartonnage tak som sa vybral do O2 arény aj ja. Kdesi po ceste som sa ešte zastavil pri hlúčiku ľudí, ktorí sledovali Break Dance Battle - súťaž breakdancerov. Na zemi mali nejaké linoleum aby sa mohli krútiť, jeden vždy tancoval a ostatní (vrátane súperov) ho sledovali a potleskom ocenili každý pekný prvok. Milé. No ale k tým Cartonnage - to bolo živé, dravé, české, napoly elektronické, napoly poctivo zahrané. Také mám rád a sediac kdesi vzadu dobre som si popočúval pekný ženský vokál. Seun Kuti & Egypt 80 Fela's band  sú z Nigérie a bol v tom veľmi cítiť ich temperament. Štyria perkusionisti, zhruba toľko isto dychov a nejaké gitarky. Spevák krásne tancoval, také tanečené prvky som ešte nevidel ale pôsobil pri tom veľmi uvoľnene. Speváčka bola väčšinu koncertu otočená k divákom chrbtom. Vlastne by bolo správnejšie napísať zadkom (v najlepšom zmysle slova). Nádherne ním vedela triasť.

The Plastic People of the Universe je klasika a nemám k tomu veľmi čo dodať. Jedine to, že zase jeden koncertík čo som si veľmi užíval. Po nich sme si pozreli Longital, ktorých som dlho nevidel a ako som naznačil v mojom predchádzajúcom blogu o Pohode, bol som veľmi zvedavý. Ich vystúpenie bolo doslova kúzelné. Pôsobia na mňa veľmi harmonicky a páči sa mi že elektroniku používajú ako ďalší hudobný nástroj. Neobmedzujú sa len na audio ale svoje vystúpenie spestrujú aj video sekvenciami. Radím do top vystúpení na Pohode a teším sa na regulérny koncert. Chvíľku som ešte pobudol na Joan Baezovej, ale (pri všetkej úcte) mne v tomto americkom folku stále smrdí ten vplyv country ktorý je tam strašne silný a ktorý ja teda vôbec nemusím, tak sme sa radšej pobrali na Riša Müllera, ktorému niečo bolo. Nerád by som mu takto verejne krivdil, no na prvý počuv to vyzeralo že je opitý. Možno to ale bolo niečim iným, možno bol unavený, chorý alebo niečo iné o čom neviem. Jeho vystúpenie pred niekoľkotisícovým davom ľudí to ale riadne poznačilo. Kapala šlapala ako hodinky, hrali sa väčšinou Filipove piesne, objavil sa a zaspieval aj Milan Lasica. Dobrý pocit ale chýbal.

Toto bol zároveň posledný koncert na tohtoročnej Pohode ktorý som navštívil. Ťažko je presne sledovať program vytýčený pár dní dopredu, pretože priamo na festivale sa prejavia subjektívne pocity ako že potrebujem jesť, piť, odbehnúť na tojtojku alebo si len niekde sadnúť a oddýchnuť, alebo že som stretol niekoho koho som nevidel dlho dlho a tak s ním chcem pár slov prehodiť. Dôležitejšie ako vidieť všetky kapely je poriadne sa zabaviť a neuštvať sa pri tom. K tomu nám dopomohlo skvelé počasie - ani zima ani teplo - úplne ideálne. A organizácia? Tak to je tradične vysoký štandard. Pestrá strava - od klobás a cigánskych, cez čínsku a indickú kuchyňu cez reštauráciu Pohoda s "normálnym" sortimentom jedál až po raňajkový stan s čerstvým pečivom, zeleninkou a kávou. Hygiena? Pohoda už tradične sťahuje tojtojky z celého Slovenska a niekoľkokrát denne ich čistí. Nevidel som radu dlhšiu ako 2-3 ľudia pred jednou. Studené sprchy sú samozrejmosťou, teplé už ozajstným komfortom. Skvelý bol Fender stan, kde si ktokoľvek mohol zahrať na tieto gitary (na slúchatká), prípadne raz za hodinu poriadne naplno na ich pódiu ako kapela - k dispozícii boli gitary a bicie. Nabíjačkareň na telefóny je super vec, bankomat už taká trochu nebezpečná a pošta? Ja som ju nevyužil ale videl som veľa ľudí, ktorí áno.

Množstvo superlatívov vo webparty na stránke Pohody svedčí o tom, že tento festival si udržuje vysoký štandard organizáciou i programom a jeho návštevníci sú omnoho tolerantnejší a slušnejší ako na akomkoľvek inom slovenskom festivale, ktorý som doteraz navštívil. Možno je to tým, že v celom areáli platí prísny zákaz predaja tvrdého alkoholu možno to len dopomáha k celkovému dobrému pocitu z ľudí tam. Ja si ale myslím že hlavné je to, že na Pohodu chodia dobrí ľudia.

Tvoje hodnotenie: Žiadne Celkové hodnotenie: 10 (1 hlas/ov)

Bookmark and Share Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.

Obrázok používateľa cali

je to jednoznačne najlepšia akcia nielen na Slovensku. Počuj keď si bol v Readingu, zašiel si na Reading Festival? Ja som tam žil niekoľko rokov tiež a nenechal som si ujsť tento i keď trochu tvrdší fest... Zažiť naživo ColdPlay, alebo RadioHead, tak to je eňo ňuňo. Mám však jednu výhradu, prečo v názve porovnávaš Pohodu v negatívnom zmysle s Country festivalmi?

Obrázok používateľa petiar

Keď som tam bol ja, tak sa lístky na Reading Festival vypredali v priebehu dvoch hodín. Nemal som šancu, bol by som sa šiel pozrieť. Keď som videl z okna kancelárie tie davy ľudí v gumákoch (hm, anglické počasie) so stanmi a karimatkami, tak som im veľmi závidel.

A že sa ti niekde niečo zaručene nestane môže byť predsa aj pozitívne konštatovanie, nie? Zase záleží len na tom ako si to kto vezme. Ak mám byť konkrétny, tak sa budem opakovať - na jednom festivale som videl a počul kričať ľudí "My chceme country!" počas Plíhalovho vystúpenia. Vo filme o Pohode hovoril Peter Fiala historku o tom ako si chcel podnapitý pankáč pozrieť tank zvnútra (vojsko tam máva takú prezentáciu) a vojak (!!!) mu podržal pivo a ešte ho upozornil aby si neudrel hlavu keď bude liezť dovnútra. Jasné, že nič nie je čiernobiele, ale tento príklad aj tak hovorí za všetko. A sám som videl skupinku s krásnymi farebnými čírami na hlave ako počúva Operu SND. Bez jediného slova.

Druhá vec - hudba. Ja keď idem na nejaký FCTB festival tak ja tam všetkých muzikantov poznám, drvivú väčšinu osobne. Cez leto hrám každý víkend. Ja mám plné zuby Nedvědov, Žalmanov, Mikušekov atď. Keby som tam nehral alebo nepracoval ako redaktor Folk.sk (oboje ma baví) tak idem radšej s frajerkou do Tatier. Na Pohode objavím toľko novej muziky že z toho potom žijem celý rok.

Pre toto a pre mnoho iných vecí (mám na mysli hlavne tú hudbu) mám Pohodu tak rád, že na ňu idem aj keby som mal ten víkend preberať Aurela, nieto ešte ísť hrať štyri pesničky na druhý koniec susednej republiky (finále Porty v Ústí). Ja netvrdím, že kto nechodí na Pohodu je pako, nie každý potrebuje nutne novú a novú muziku a nie každý ju zháňa takto po festivaloch. Lenže keď potom niekto napíše do komentára (už je zmazaný, osobné výpady od anonymov netolerujeme) že som mu kvôli tomu na smiech, tak to je práve tá plytká intolerancia. Veľmi smutné.

...ale ten ColdPlay naživo by som si teda pozrel!!! :-)



O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre