Nachádzate sa tuLodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, štvrtok

Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, štvrtok


petiar 29 august 2009

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.

Skupina TEZE prišla z Moravy na Lodenicu už po druhýkrát. Prvýkrát to bolo pred pár rokmi, kedy sa na festival prebojovali ešte z výberových kôl, ktoré sa organizovali vrámci spolupráce viacerých festivalov. Ich vystúpenie otváralo program komornej scény. Sestry Jana(spev,husle) a Martina Bílkove(spev,gitara),Tomáš Bucha (bassgitara) a hlavne Michalov fagot, flauta a perkusie robia toho zoskupenie vskutku ojedinelým projektom. Sesterské dvojhlasy spolu pekne ladili, výborne ich doplňal fagot, ktorý nie je typickým folkovým nástrojom. TEZE sú doposiaľ jedinou folkovou skupinou, ktorú som videl a počul využívať jedinečnosť tohoto nádherného nástroja. Počas celkom vydareného koncertu sa však ukázalo aj to, že nie je jednoduché zladiť husle so zobcovou flautou. Na úvod však príjemné zoznámenie sa s doposiaľ nepoznanou skupinou spoza rieky Moravy.

Stano Kalman sa rokmi stal neoodeliteľnou súčasťou programu komornej scény. Šikovný pesničkár si vypracoval jedninečný štýl, ktorý je blízky nielen folkovému publiku. Dokáže vtipne pomenovať situácie z bežného života a to takým spôsobom, že takmer každá z jeho súčasných piesní sa stáva hitom. Stanovi sa pred nedávnom podarilo nahrať autorské debutové CD, ktoré sa však nepodarilo pripraviť k termínu Lodenice, bude však určite hotové už na jeseň. Folk.sk určite nebude chýbať na jeho krste.

Janko Majerčík si čistotou svojej úprimnej pesničkárskej výpovede na Lodenici každoročne získava viac a viac priaznivcov. Tentokrát priniesol niekoľko nových piesni, kde bolo cítiť a badať inšpiráciu vychádzajúcu z nových otvorených ladení gitary. Jeho tvorba tak získala na farebnosti a nám nezostáva než tešíť sa na to, čo prinesie v budúcnosti.

Ivo Had Weiss je známy tým, že väčšina jeho samostatných vystúpení sa nesie v znamení humoru a satiry. Tentokrát bolo jeho vystúpenie poprepletané novými piesňami z posledného obdobia, ktoré možno skôr zaradiť k intímnejšej lyrike a osobným výpovediam. Avšak ani tí skalní priaznivci starého dobrého Hada neostali skrátka a prišli si na svoje. Piesne ako Ranená breza, či Kamarát pionier aj tentokrát zarezonovali v tom správnom čase.

Moderátor Peter Janků je ostrieľaným pesničkárom a entertainerom, ktorý má za sebou už stovky vystúpení. Svoj recitál na Komornej scéne tentokrát postavil hlavne na piesňach z albumu Folkové reportáže a publikum reagovalo výborne. Hlavne piesne Počuj folker, Bol som v lese na maliny, Balada o bielej vrane či Folková božena vzbudili u pozorne načúvajeho publika výborný ohlas ocenený nákupom niekoľkých kusov najnovšieho CD.

Ria Ferčáková mala na Lodenici vystúpiť už minulý rok, no vtedy kvôli náhlej strate hlasu musela svoje vystúpenie odriecť. Tentokrát však k žiadnym stratám nedošlo a Ria sa presne podľa plánu ukázala na pódiu komornej scény Lodenice. V minulosti bola známa ako prvá dáma slovenského šansónu. Niekedy okolo roku 2003 sa však stiahla do úzadia a venovala sa kultúrnym aktivitám len na poli organizovania. Príležitosť zahrať si na Lodenici a hlavne chuť opäť aktívnejšie hrávať spôsobili, že sa znovu pustila do nacvičovania, kúpila si nádhernú novú gitaru a mohla sa ukázať v celej nádhere. Jej vystúpenie bolo pre mnohých ľudí sediacich v publiku spočiatku veľkou neznámou a aj ona sa počas prvých dvoch piesni trochu hľadala. No po nich už tréma ustúpila a bola to Ria ako som ju poznal z obdobia, keď ešte aktívne vystupovala. Svojim prejavom a piesňami presvedčila nielen seba, ale aj všetkých prítomných, že jej to stále dobre hrá a spieva a že s ňou treba j v budúcnosti počítať. Jej vystúpenie však nebolo jediným vydareným návratom počas štvrtkového večera.

Bobovu diétu netreba návštevníkom Folk.sk zvlášť predstavovať. Pred dvoma rokmi v časoch, keď brali všetky ocenenia na ktoré siahli a po vydaní debutového albumu sa ich hudobné aktivity vplyvom rôznych okolností na čas utlmili. Medzičasom sa Molko a Silvia stihli zobrať, splodiť dcérku Karolínku a privítať späť na rodnej hrude na čas odcestuvšieho kapelníka Boba (Roberta Tkáča). Diéta sa na Lodenici predstavila v inovovanom zložení. Zo skupiny medzičasom odišla speváčka Martina Rinková, k bassgitare sa vrátil Bobo a nové miesto si v skupine našla aj akordeonistka Katka Kuchárová, ktorú je možné vídať aj na koncertoch skupiny Divozel. Bol som zvedavý čo spôsobí dvojročná koncertná prestávka a zmeny v skupine. Diéta to rozbalila vo veľkom štýle ako keby tie dva roky naberala nový dych, ktorý je dodal poriadnu dávku energie. Oproti novinkam v personálnom obsadení sa na pódiu objavila aj nová gitara v Molkových rukách. Vlastne, nebola až tak celkom nová, bola to stará päťdesiatročná jazzov lubovka, ktorú Molko kúpil v bazári v Budapešti. Ďalšími novinkami boli aj nové piesne, ktoré nikoho nenechali na pochybách o tom, že Bobova diéta to stále vie a že to vie čím ďalej tým lepšie.

Skupina Nany mala na Lodenici tiež hrať minulý rok, no svoje vystúpenie museli zrušiť kvôli zlomenine ruky kapelníka Nanyho. Tento rok Nany nepriviedol iba skupinu, ale priniesol aj úplne nové CD. Práve z neho odohrali podstatnú časť koncertného repertoáru. Koncert skupiny Nany bol zrejme očakávanou udalosťou, čo sa prejavilo slušnou návštevou, no očakávania boli zrejme aj na strane skupiny. Možno to bolo nie ideálnym nazvučením odposluchov na pódiu, možno trochu aj trémou, no prvá tretina koncertu na mňa pôsobila trochu strnulým dojmom. V ďalšom priebehu sa Nany aj skupina už uvoľnili a zbytok koncertu prebehol v poriadku. Oproti vystúpeniu pred dvoma rokmi tentokrát so sebou priviedli aj Fykesa (hráča na klarinet), ktorý sa vrátil z práce v zahraniči. Klarinetom dokázal podporiť farebné harmónie,ktoré sú na prvý posluch možno nevšedné, no typické pre toto zoskupenie.

Cafe Edit boli poslednou skupinou, ktorá vop štvrtok vystupovala na pódiu komornej scény. Novinkou pre mňa osobne bol nový účes speváčky Kiry Paczerovej. Ale poďme pekne k hudbe. Skupina sa za tri roky čo hrá v tomto zložení vyprofilovala na spoločenstvo s vlastným názorom a osobitým prejavom. Jej silnou stránkou je inštrumentálna zručnosť, ktorá im dáva priestor na hudobne bohaté a rytmicky presné kompozície, ktoré podfarbujú hlas už spomínanej Kiry. Skupina aj napriek pomerne krátkemu času určenému na ich festivalové vystúpenie dokázala vytvoriť atmosféru, ktorou objali prítomné publikum a ktorou dôstojne ukončili štvrtkové koncertovanie na komornej scéne.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre