Nachádzate sa tu„Art of Word“ a Piatok s Piatkom VII

„Art of Word“ a Piatok s Piatkom VII


Radiar 29 marec 2008

V sobotu 8.marca 2008 v koncertnej sále Bar Museum v Martine odštartovala nová nádejná spolupráca martinského literárneho klubu Mädokýš s poskytovateľmi tamojších priestorov čítačkou martinského spisovateľa Jana Cígera a koncertom popradského pesničkára Števa Šantu (ktorého už martinskí fanúšikovia folku mali možnosť zhliadnuť takto pred rokom v rámci jedného z hudobno-literárnych večerov Piatok s Piatkom). Podujatie bolo zaradené ako jedna zo sprievodných akcií projektu mARTin v sekci „Art of Word“. Uvedený projekt je zameraný na podporu kandidatúry mesta Martin na Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013, Martin sa úspešne prebojoval do finálového kola, a aj takéto podujatia pridávajú kandidatúre mesta na vážnosti.

Pesničkár Peter Piatko, ktorý programy zabezpečuje dramaturgicky a moderuje ich, opäť prejavil svoj nesporný organizačný talent a schopnosti a cieľavedomou a nezištnou činnosťou čoraz viac utužuje svoje postavenie na (nielen) martinskej kultúrnej scéne. Koncertná sála Bar Museum je sama o sebe jedinečným prostredím s príjemnou atmosférou, ku ktorej svojimi vystúpeniami prispeli aj jednotliví účinkujúci. Jano Cíger sa stáva pomaly na čítačkách pojmom – precízne autorské podanie jeho poviedok je už samozrejmosťou, akosi patrí k dokresleniu celkového obrazu jeho osobnosti, autentické, hlboko ľudské situácie bez šminiek a kudrliniek, slovo vchádza poslucháčom (čitateľom) pod kožu a páli tak, ako literárne slovo páliť má... Dozvedeli sme sa, ako dlho trvá šťastie (v rovnomennej poviedke). Ono samotné ani tak dlho netrvalo, ale zostalo zapísané v tvárach pozorných a vnímavých poslucháčov. Ticho sa dalo miestami krájať.

Literárne vstupy Jana Cígera rámcovalo vystúpenie Števa Šantu. Bolo radosťou hľadieť, ako mu priestor koncertnej sály vyslovene „sadol“, takéto podarené vyváženie textárskeho umenia (bez obligatórnej textárskej vaty, ktorú nájdeme u mnohých iných pesničkárov) a hudby sa len tak ľahko nevidí. Števo Šanta je na pódiu zjav, vyzretý prejav, distingvované a kultivované podanie, svojský humor a celkovo profesionálne odvedený výkon. Môžeme sa pomaly tešiť na CD, ktoré ako sa priznal práve nahráva.
Máme teda za sebou prvý večer literárno-hudobných programov Petra Piatka v Bare Museum, ktorý je prísľubom do najbližšej budúcnosti. Čosi nové, obohacujúce, sa začalo a dúfajme, že aj bude pokračovať čo najdlhšie. Pretože takéto večery si svojich poslucháčov určite nájdu. Tradícia bola založená, zaželajme teda Petrovi Piatkovi šťastnú ruku pri výbere ďalších zaujímavých účinkujúcich a mnoho organizátorskej chuti v nastúpenom trende pokračovať.

Do ďalšieho roka sa preniesli aj hudobno-literárne večery Piatok s Piatkom. V poradí v siedmom pokračovaní sa v piatok 29. februára 2008 predstavili ako hudobní hostia Luky Lukáč, hudobná skupina Nany a ako literárny hosť sa odprezentoval Milan Gonda.

Nenápadne a skromne pôsobiaci Luky Lukáč z Prahy na pódiu pred auditóriom akoby povyrástol, mierne trpký úsmev, textársky čistá „človečina“, citlivosť a miernosť v podaní – tak by sa zjednodušene dalo charakterizovať jeho vystúpenie. Publikum si už Peter Piatko síce časom takpovediac „vychoval“, Luky však dokázal svojím prejavom účinok vystúpenia ešte znásobiť.

Literárny predel bol (aspoň pre mňa) dosť veľkým prekvapením – Milan Gonda sa predviedol v polohe, ktorú u neho mnohí iste neočakávali, pre poslucháčov si pripravil niekoľko starších humorne ladených krátkych rozhlasových poviedok/scénok okorenených zaujímavým a nevšedným vnímaním všedných situácií, zapôsobil miestami až vybičovanou iróniou (BMW fúriky skutočne rozosmiali asi každého prítomného v sále).

Čím sú Piatky s Piatkom charakteristické, je skutočne premyslená dramaturgia. Ešte ani raz sa nestalo, aby sa na seba jednotliví účinkujúci prejavom podobali – každé vystúpenie v sebe nesie osobitnú a jedinečnú príchuť, a to sa potvrdilo aj tentoraz. Použijem novotvar - do tretice všetko „Nany“. Čo v každom tento výraz evokuje, nechám na vás, na mňa pôsobí toto slovíčko ako najvýstižnejšia charakteristika tohto hudobného zoskupenia - dostatočne nezreteľne, v zmysle hudobnej nezaraditeľnosti, ale pritom milo a možno až efemérne. Prazvláštna postavička frontmana mala na obecenstvo uhrančivý vplyv, atmosférický folkrock, pri ktorom sa dobre poeticky dýcha, pocitovo silné, hudobne na úrovni. A tak sme si všetci zalietali s Netopierom (skutočne krásna skladba), poplavili sa po prúde vibrácií iného vnímania sveta podľa vzoru „Nany“. Celý Piatok s Piatkom opäť na výbornú, tak ako sme všetci už nejaký ten čas zvyknutí...

Peter Staríček

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie


O autorovi

Obrázok používateľa Radiar

Moja webstránka
http://www.folk.sk

Skutočné meno

Môj profil

...sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli letieť vyššie

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre