Albumy, nahrávky

Skupinu Metelica registrujem na scéne už niekoľko rokov a tak som bol veľmi rád, keď mi jedného dňa na pracovnom stole "pristalo" ich nové CD. Schválne som použil ono slovo v úvodzovkách, nakoľko už samotný názov Deň letecký nám napovedá, že budeme lietať.

Do redakcie (presnejšie povedané ku mne do práce) prišlo poštou profilové CD Alexa Medzihradského, člena košickej gospelovej skupiny Selén.

„Tu v dome – prečítal Burger na plechovej tabuli. Písal sa rok 1991, po Peknej ceste chodilo menej automobilov ako dnes. Nastal čas malín.“

Celá diskusia, ktorá sa strhla okolo Jankinej recenzie a Petrovej reakcie, má, bohužiaľ, všetky typické črty internetových diskusií. Veľa emócií, skôr impulzné reakcie než premyslené odpovede, neveľa konštruktívnych, zato dosť anonymných príspevkov.Každý si môže, samozrejme, brnkať, písať alebo maľovať. Ale treba sa zmieriť s tým, že každý, kto vystúpi na pódiu, vydá knihu, CD alebo vystaví svoj obraz, automaticky nesie svoju kožu na trh a vystavuje sa odozve (na koncerte okamžitej v podobe nadšeného prijatia alebo mrazivého nezáujmu; čo sa týka platne, odozvy menej priamej a skôr sprostredkovanej). Z tohto hľadiska je preto dosť pochopiteľné, že o CD sa môže písať, a dokonca si myslím, že by sa aj písať malo, pretože ako inak by sme sa o ňom dozvedeli? Z rádia? Z televízie? Z promomateriálov vydavateľstva? :-))
 

Možno že tieto riadky patria skôr medzi komentáre k recenzii mojej nahrávky Na jednej strune, a nie medzi články. Ale nepohoršujte sa, prosím. Neviem ani, či mám nejaké morálne právo na tento počin, ale myslím si, že poprava už bola vykonaná. Hoc našli sa aj takí, čo sa pokúsili prišiť hlavu opät ku krku. Ďakujem, cením si to. Cením si aj Jankinu, Xeninu (priliehavé), námahu. Ale iba to.

Držím v ruke CD pesničkára Petra Piatka a váham, či CD "Na jednej strune" bude ako demo CD, alebo ozajstné CD.

Dokonale nalíčené "speváčky", chlapčenské či dievčenské skupiny, syntetický napózovaný rock´n´roll a kapely, ktoré vám vyrobia v priamom prenose..... jednoducho hudba, ktorá sa na vás valí z každého média. Muzika s pocitom a zo srdca je na ústupe a objavuje sa čoraz zriedkavejšie. O to viac poteší, keď natrafíme na niečo, čo sa vymyká horeuvedeným kategóriám (a nielen horeuvedeným. Rudolf Koro Ulehla - potulný gitarista sa stal so svojími "LIVE performances" v bratislavskom Starom meste legendou nielen pre Bratislavčanov. Na hru mu stačilo málo - pár strún a hrebeň. Zmysel pre improvizáciu a rytmus by mu však závideli mnohí oveľa "slávnejší"."Ou vendrfex - ou mačines" a ďalšie Rudyho foneticko-preložené perly sa spomedzi múrov Starého mesta vytratili len v marci minulého roku po tom, čo Koro, alebo aj Majster "Hrebeň", podľahol zápalu pľúc. Od iných umelcov sa Rudy odlišoval okrem svojského temperamentu aj tým, že tu po ňom niečo zostalo...
 

Keď pátrame po hudobnej minulosti iniciátora tohto prievidzského spontánneho hudobného zoskupenia, speváka s imidžom Škóta vystupujúceho pod pseudonymom Nany, dostávame sa až k formácii s názvom Bastila.

Nedeľa sa niesla v duchu. Začalo sa to už ráno, keď sa folkovo-gospelová formácia Metelica zúčastnila na svätej omši v UPC a zahrala na nej, namiesto zvyčajných náboženských piesní, skladby z ešte teplo voňajúceho, práve dopečeného CD s názvom „Deň letecký“. Keby sa to hodilo, tak napíšem, že to malo gule, ale keďže to asi nie je príliš vhodné, napíšem, že to bolo živé, originálne, harmofónické (harmonicky znejúce, to som si dovolila novotvar). Keďže počas omše bolo upozornené na to, že kresťania krstom nazývajú iba krstenie „ozajské“ t.j. ľudské, CD-čko bolo symbolicky „posvätené“ vodou a dymom z kadidla.

Dostalo sa ku mne demo. Táto situácia je vždy sprevádzaná kopou očakávaní, radosť je vždy o to väčšia, keď po jeho vypočutí môžem chváliť. Veronika Lendelová je pesničkárka zo Šurian a to demo patrí jej.